ODVOZ ODPADU

  • Sklo
  • Papier
  • Plasty
  • Komunál
ZEMPLÍN Počasie

ÚRADNA TABUĽA

OBEC Zemplín

Zlomky keramiky, ktoré určil ako slovanské, našiel už v roku 1931 pri prieskume na hradisku v Zemplíne Štefan Janšák. Takto sa mu podarilo hmotnými pamiatkami potvrdiť, že zemplínske hradisko v 8. a 9. storočí, tak aj ako celé okolie, obývali Slovania. Ing. Štefana Janšáka, jedného z priekopníkov modernej slovenskej archeológie, 27. júla 1931 do Zemplína, priviedol vedecký záujem o málo známu oblasť. Avšak to, že sa nachádza na mieste zvlášť dôležitom z hľadiska poznania pravekých a včasných dejín východnej časti Karpatskej doliny si uvedomil okamžite. Výsledky svojich ciest spracoval v knihe Praveké sídliská s obsidiánovou industriou (Bratislava 1935), ktorá je jednou z prvých slovenských archeologických publikácií, zverejnil okrem iného aj materiál z prieskumu v Zemplíne. V knihe esseyi Lovci hlinených perál popisuje Zemplín a jeho okolie. Silueta hradiska s dvoma kostolmi – gréckokatolíckym a kalvínskym – je akoby symbolom toho, že aj svätyne dvoch cirkví môžu rovnocenne stáť v tom istom areáli ako dôkaz vzájomnej tolerancie. Za „baňu historických starožitností“ označili zemplínsky kopec v dejinách zemplínskej župy vydaných roku 1906. Štefan Janšák však bol prvým, ktorý v tejto bani začal odborne ťažiť.